DevinskaInak.sk » Päť dôvodov, prečo parkovacia politika v Bratislave nemôže fungovať

Web na Vašej strane ...
Rastislav Tešovič - 16.11.2016 - 325 čítaní

Päť dôvodov, prečo parkovacia politika v Bratislave nemôže fungovať

Bratislavský primátor Ivo Nesrovnal predložil ďalší zo svojich návrhov parkovacej politiky, ktorou sa snaží riešiť neutešenú dopravnú situáciu v hlavnom meste. Parkovanie sa môže vyšplhať až na 5000 eur. Verejnosť sa búri.

Keď sa vtedy ešte len kandidát na šéfa slovenského hlavného mesta hrdil, že Bratislava bude pod jeho rukou vyzerať ako Helsinki či Viedeň, mnohí sme sa uškŕňali. Niežeby sme sa nechceli raz odviezť metrom alebo S-bahnom k autu na záchytné parkovisko na konci našej štvrte, vlastne, nám v Devínskej Novej Vsi by vcelku stačila aj sľubovaná električka, či vlaková zastávka na sídlisku... No vskutku nik nečakal, že to Ivo Nesrovnal vyrieši z večera do rána. Jedným čarovným všeobecne záväzným nariadením. Čáry máry, autá straťte sa! A ešte aj zaplaťte! Ako zo známnej Werichovky, keď sa cisárov alchymik pokúšal zhmotniť tmu. Domnievam sa, že rovnako ako onen alchymik, tak aj Nesrovnal sú mimo reality a parkovacia politika v navrhnutom režime nemôže nikdy uspieť. Tu je päť základných dôvodov, prečo.

 

  1. Reguláciu si nemýlme so spoplatnením

Áno, uznávam názor urbanistov, že parkovanie nie je ústavné právo a že ľudia pri súčasnom počte áut nemôžu očakávať, že budú navždy parkovať zadarmo a ešte aj pod svojim oknom. Sídliská a cesty nie sú nafukovacie. Napríklad u nás v Devínskej Novej Vsi sme za posledné roky vybudovali stovky nových parkovacích miest, ale ani vybetónovanie všetkých voľných plôch by nestačilo na to, aby mal každý obyvateľ ten svoj parkovací flek. Cesty sa tiež nedajú rozširovať donekonečna, áut si môžete kúpiť, koľko len chcete.

Skôr či neskôr život prinesie istú formu regulácie parkovania a dopravy, a či chceme alebo nie, treba sa zmieriť, že to asi niečo bude stáť. Otázka je koľko a čo za to.

Určite je potrebné uprednostniť prvé auto v domácnosti a to tak, aby reálne zaparkovalo v pešej vzdialenosti. A tiež treba vytvoriť podmienky na to, aby na okraji štvrte mohli zaparkovať aj tie ďalšie. Napojenie parkoviska na nosnú linku MHD musí byť samozrejmosť. Rovnako ako mestský vlak a preferencia mestskej hromadnej dopravy. Pokiaľ sa nič z toho nezrealizuje, mesto Vám bez mihnutia oka vyrubí sto eurové ročné parkovné a z Devínskej sa ráno do Vrakune i naďalej dostanete s MHD za 90 minút, ťažko hovoriť o regulácii, pretože ide o čisté spoplatnenie bez akejkoľvek koncepcie a protislužby.

 

  1. (Ne)hodnota za peniaze? V Bratislave aj za 5000 eur

Value for the money alebo hodnota za peniaze. Už aj ministerstvo financií sa pri tvorbe politík inšpiruje efektívnosťou a odplatnosťou poskytovaných verejných služieb. Niečo za niečo. Primátor Nesrovnal uvažuje s opačným postupom, najprv všetko spoplatniť a potom budeme budovať mesto.

Najskôr chcel zvýšiť bratislavčanom daň z nehnuteľnosti o 100% (nakoniec prešlo len čiastočné zvýšenie), potom prišiel s návrhom, aby každý, kto si stavia dom, platil maximálnu možnú sadzbu poplatku za rozvoj hlavnému mestu. Teda nie tam, kde treba postaviť v mestskej časti pri tom dome chodník, ale rovno do bezodnej mestskej kasy.

A žiaľ, rovnako to je aj s parkovaním. Navrhovaná výška ceny parkovného je pre obyvateľa Bratislavy maximálne 100 eur ročne za prvé auto a maximálne 5000 eur za druhé a ďalšie auto. Za túto cenu ale zaparkujete len vo Vašej zóne. Kdekoľvek inde v meste si priplatíte polovicu hodinového státia, ktorého strop je 5 eur na hodinu.

Keby sme žili v Helsinkách alebo Viedni, kde dlhé desaťročia budovali kvalitný integrovaný dopravný systém spolu s rozvojom motorizmu, dalo by sa súhlasiť. V našich podmienkach žiaľ ide o čisté spoplatnenie, za ktoré Bratislavčania nedostanú žiadnu protihodnotu v podobe kvalitných verejných služieb.

 

  1. Nevynútiteľnosť pravidiel = nespravodlivosť

Akokoľvek kvalitný a efektívny parkovací systém hlavné mesto vymyslí, v súčasných podmienkach stroskotá na vynucovaní pravidiel od všetkých účastníkov. Mestská polícia nemá dostatočné kapacity, v okrajových častiach mesta ju prakticky nevidieť. Hoci ju platíme všetci, stala sa elitárskou záležitosťou najmä centra mesta a okrem prípadu zakladania papúč ich vídať málo. Podľa návrhu majú parkovanie kontrolovať aj mestské časti, časť zdrojov z parkovného by mala ísť na skvalitnenie kontroly parkovania.

Ak si ale zrátame, že len v Devínskej Novej Vsi parkuje už teraz v rozpore s pravidlami cestnej premávky viac ako 40% všetkých vozidiel, je naivné si myslieť, že tieto autá z večera do rána zmiznú a tiež, že úrad bude mať kapacitu na ich kontrolu.

No a poďme teda do finále: Predstavte si, že ste rezident a máte dve autá. Za prvé zaplatíte 100 eur ročne a za druhé 5000 eur ročne. Krúžite ako sup každý večer, aby ste nakoniec zaparkovali na druhej strane sídliska. Prídete pred Váš dom, kde stojí na tráve alebo na chodníku desať ďalších áut s mimobratislavskými ale aj domácimi EČV, ktoré žiadnu kartu nemajú a parkovné neplatia. Dva – tri razy do roka ich vymákne kontrola a zaplatia blokovú pokutu po 20 – 30 eur. V podstate či dodržujete pravidlá alebo nie, aj tak nezaparkujete. A v konečnom dôsledku sa Vám platiť ani neoplatí. Nič nespravodlivejšie ani demotivujúcejšie si v parkovacej politike neviem predstaviť

 

  1. Diskriminačný mýtus: domáci vs. cezpoľní

Dá sa povedať, že doteraz všetky pokusy o plošné spoplatnenie parkovania v Bratislave boli postavené na filozofii my Blaváci vs. oni cezpoľní (cépečkári). Má to svoj logický dôvod. Všetci komunálni politici vo voľbách pravidelne sľubujú riešenie problému s parkovaním. Bratislavčania od nich očakávajú aspoň zdanie riešenia ich problému. Spoplatniť parkovanie je hádam to najjednoduchšie. A keďže spoplatnenie motoristom žiadnu službu navyše neprináša a nikto neplatí rád, hráme sa hru na lepších a horších Blavákov. Časť ľudí na to zaberá. Predsa veď my tu žijeme, my tu platíme dane a nejaký Humenčan nám tu nebude zaberať miesto.

Z pohľadu magistrátu ide buď o zlý úmysel alebo nepochopenie celého problému. V prvom rade, podľa platnej legislatívy Bratislava nedostáva žiadne podiely z daní podľa trvalého pobytu občana. Ide o vedome šírený mýtus. V podstate, celý inštitút trvalého pobytu je nezmysel, ktorý berú vážne už len v Českej republike a u nás. Vo väčšine krajín Európy buď vôbec neexistuje niečo ako registračná povinnosť, alebo môžete mať evidovaných pobytov ľubovoľný počet. Na trvalý pobyt sa jednoducho dane neviažu. Mestá a obce dostávajú od štátu transferom podiel z vybranej dane z príjmov fyzických osôb podľa sofistikovaného kľúča, ktorého smerodajnou premennou je počet obyvateľov mesta a obce podľa sčítania obyvateľstva. Koná sa každých 10 rokov a to posledné v roku 2011 nedopadlo moc slávne. V polohysterickej atmosfére sa časť obyvateľov odmietla dať sčítať a Bratislava to na rozpočte cíti dodnes.

Navyše, bez migrácie pracovnej sily do Bratislavy by mesto nemalo žiadnu šancu na rozvoj. Tým, že je Bratislava slovenským hlavným mestom, jeho identitu tvorí celé Slovensko. Aj mnohé osoby bez trvalého pobytu v Bratislave boli sčítané, že tu žijú a ak aj nie, tvoria HDP a generujú daň z príjmu fyzických osôb, ktorá sa nakoniec hlavnému mestu prerozdeľuje aj tak z celého vybraného balíka.

Ako perličku hodnú diskriminačného Oskara vnímam podmienku, že podľa Nesrovnalovho návrhu parkovacej politiky nesmiete dostať rezidentskú kartu, ak okrem splnenia ďalších podmienok nevlastníte vodičský preukaz, alebo ak oň nebodaj prídete. Prečo je tomu tak, magistrát nevysvetlil.

 

  1. Devínska Nová Ves nie je Staré Mesto

Parkovacia politika nepochopila dve základné premisy. A to, že cez deň je problém zaparkovať v centrálnej časti mesta a podvečer zas praskajú vo švíkoch sídliská na okraji Bratislavy. Parkovacia politika neuspeje, ak nezohľadní špecifické dopravné potreby jednotlivých častí mesta. Jednoducho v Starom Meste musia fungovať iné pravidlá ako v Devínskej Novej Vsi alebo Lamači.

Bežný motorista potrebuje v noci parkovať v mieste, kde býva a ráno sa spravidla presunie do inej mestskej štvrte, kde pracuje. Tým, že predplatená rezidentská karta oprávňuje obyvateľa Bratislavy bez ďalších poplatkov parkovať len v zóne, kde býva, stáva sa z neho v inej zóne v podstate cezpoľný.

 

      A čo ďalej?

Návrh bol pripravený horúcou ihlou a centrálne od zeleného stola. Chýba v ňom koncepčnosť a ohľad na konkrétne potreby mestských častí. Zaplatiť ju máme všetci. Nikdy sme sa nebránili zavedeniu určitých pravidiel parkovania, hoci aj spoplatnených, ale musia mať ambíciu našim obyvateľom priniesť niečo pozitívne a v praxi funkčné. Nie je možné zo strany mesta nedať nič a pýtať si od ľudí 100 eur až 5000 eur ročne za auto. To už potom nie je poplatok, ale výpalné.

A čo ďalej? Nič, čo tu ešte nebolo povedané. Mesto musí v prvom rade začať s realizáciou koncepčných riešení, ktoré sľúbilo už dávno: mestské vlaky, predĺženie električiek, preferenciu mestskej hromadnej dopravy, výstavbu záchytných parkovísk s napojením na integrovanú dopravu, výstavbu cyklotrás. Až potom sa môžeme baviť, čo s plateným parkovaním.

 

Rastislav Tešovič

autor je poslancom MČ Bratislava – Devínska Nová Ves
(Devínska Inak)

 

 

Pridaj svoj názor

Odkaz na pravidlá.


Všetky názory v diskusii

Podaj žiadosť

Požiadaj úrad o vysvetlenie

Nahláste problémy

Odkaz samospráve

Inzercia

VODÁK sport Slovensko

Facebook

Devínska Inak

Devínska Inak XII/2015
Devínska Inak XII/2015archív čísel ›

Počasie


Poskytuje In-počasie

Odkaz pre starostu

Inzercia

Vinotéka Ludvig