DevinskaInak.sk » Nenápadné osobnosti Devínskej Novej Vsi: majster tokár Jozef Sabo

Web na Vašej strane ...
Rastislav Tešovič - 24.12.2013 - 1995 čítaní

Nenápadné osobnosti Devínskej Novej Vsi: majster tokár Jozef Sabo

V predvianočnom adventnom období som sa so svojou dcérkou prechádzal po Devínskej Novej Vsi. Rôznorodá vianočná výzdoba za oknami, všakovaké typické i moderné ozdoby. Na ulici Pod Lipovým ma minulý týždeň zaujal pán, držiaci v rukách predmet, pre mňa v prvom momente predstavujúci akúsi skrutku, ale so zvláštnym závitom. Zaujalo ma to, pristavil som sa. Tak som sa zoznámil s pánom Jozefom Sabom – devínskonovoveským tokárom.

Nenápadné osobnosti Devínskej Novej Vsi: majster tokár Jozef SaboJozef Sabo: V zahraničí má tokárstvo stále svoj cveng. Foto: J. S.

Na moju otázku, čo tá skrutka so zvláštnym závitom predstavuje, som dostal odpoveď, že to bude svietnik s vrkočom. Takto sa totiž u skôr narodených majstrov tokárov nazývala ich tokárska tvorba, tokársky tvar – závit, ktorý tokár vyrába na točovke. S termínmi tokár, tokárska tvorba, točovka, sa takmer už nestretávame. Kto je to tokár, čo je tokárstvo? Na to som sa spýtal priamo Jozefa Saba v jeho dielni, do ktorej ma pozval.

Tokárstvo patrí medzi najstaršie umelecké remeslo. Je tu spojenie remeselnej zručnosti s umeleckou činnosťou. Keď hovoríme, že patrí medzi najstaršie, ako dôkaz slúži zobrazenie Kráľa Dareiosa l., sediaceho na tróne, ktorého nohy, operadlo a spojnice nôh sú robené tokárskou technikou. Kráľ Dareios l. začal vládnuť v piatom storočí (r. 522) pred Kristom. Poznáme vyobrazenia predmetov robených tokárskou technikou zo Starého Egypta, Grécka, Rímskej ríše. Môžeme sa pochváliť, že i na Slovensku sa našiel predmet – stôl, ktorý bol robený podľa vyjadrenia známeho slovenského archeológa medzinárodného významu PhDr. Karola Pietu technikou drevárskeho sústruženia. Má priemer približne 80 cm. Dnes sa tento stôl nachádza v reštaurátorských dielňach. Už génius Leonardo da Vinci sa zaoberal konštrukciou stroja pre tokárov – točovky. Anglický tokár Stuart King potom neskôr skonštruoval podľa nákresov Leonarda da Vinciho stroj – točovku.

Majster Jozef Sabo sa občas stretáva s otázkou, či tokárstvo pochádza z Ameriky. Často totiž vidno tokárske remeselné práce od autorov z USA. Jozef Sabo sa len pousmeje a spýta sa, či vieme, kedy bola objavená Amerika? V roku 1492. A už sa na americký pôvod toklárstva radšej nepýtame.

Tokárska práca sa začína výberom dreva. Šancu má len suché drevo, pretože mokrá drevina by sa trhala a krútila. Majster tokár piluje drevo do požadovaného tvaru a potom ho pripevní na točovku. Princíp tokárskej práce je založený na ručnom opracovaní dreva tokárskym nožom. Ten drží majster v rukách opretý o ručnú opierku a strúhaním alebo rezaním uberá z otáčajúceho sa dreva a tak vytvára požadovaný tvar.

Výsledkom umeleckej činnosti sú ozajstné skvosty. Taniere, stojany, všakovaké svietniky z dreva. Ak sa u svojich rodičov a starých rodičov zahľadíte na drevené zábradlie, či nástenné hodiny, možno uvidíte ozdobné kúsky vyrobené práve v Devínskej Novej Vsi u tokárskeho majstra Jozefa Saba.

"Kedysi boli v našich končinách samozrejmosťou i bežné výrobky z dreva, ako napríklad valčeky na cesto, rôzne rúčky, praslice, vretená, kolovrátky, nohy na stoly a stoličky, no nesmieme zabudnúť i na detskú kolísku. Točili sa hračky, píšťalky a tiež pre hospodára potrebné veci, uvediem rúčku na bič, poľnohospodárske náradie, známe to napr. cepy, tokári tiež spolupracovali s kolármi na výrobe kolies", vyratúva rozmanitosť tokárskych výrobkov ich zručný zhotoviteľ.

Dnes sa vkus ľudí podľa tokárskeho majstra zmenil. Zastavia sa vraj najmä pred Vianocami, keď hľadajú nevšedný darček v podobe zdobenej kolísky do jasličiek, alebo vianočného svietnika. "Prípadne sa stavia po darčeky tí, ktorí cestujú. V zahraničí má tokárstvo stále svoj cveng", dodáva Jozef Sabo.

Keď chytám do rúk výsledky majstrovej práce, cítim teplo, jemnosť, vidím rôzne akoby farebné odtiene. "Je to dané drevom, alebo tomu napomáhate?", pýtam sa. "Aj drevom, aj napomáham", znie odpoveď. Zároveň dostávam ponuku zostať dve, či tri hodinky v dielni s možnosťou vidieť konečnú povrchovú úpravu výrobkov. Čas však súri a preto sa dohadujem na ďalšie stretnutie "po sviatkoch" a poberám sa so svojou dcérkou domov zdobiť vianočný stromček.

Aj takýchto umných ľudí v Devínskej máme. Niet sa za čo hanbiť. Práve naopak, môžeme byť právom hrdí, že tokárske remeslo, toľko cenené v zahraničí, žije práve tu. Aj keď, ako sa vraví, doma nie je nikto prorokom.

 

Rastislav Tešovič
rastislav.tesovic@devinskainak.sk

Pridaj svoj názor

Odkaz na pravidlá.


Všetky názory v diskusii

Podaj žiadosť

Požiadaj úrad o vysvetlenie

Nahláste problémy

Odkaz samospráve

Inzercia

VODÁK sport Slovensko

Facebook

Devínska Inak

Devínska Inak XII/2015
Devínska Inak XII/2015archív čísel ›

Počasie


Poskytuje In-počasie

Odkaz pre starostu

Inzercia

Vinotéka Ludvig